V tomto článku uvádzame niekoľko postrehov týkajúcich sa psychológie vo filmoch.

Čo vlastne vieme (2004) (What the Bleep Do We Know)
Experiment (2001) (Das Experiment)
Telefónna Búdka (2003) (Phone Booth)
Dotyk Prázdnoty (2003) (Touching the Void)
Mulholland Drive (2001)
Pulp Fiction (1994)
Mytologické paralely vo filmoch Hviezdne Vojny (Star Wars) a Matrix
Jungove archetypy a Pán Prsteňov (Lord of the Rings)

Čo vlastne vieme (2004) (What the Bleep Do We Know)

Pre tých, ktorí chcú vedieť viac o kvantovej fyzike, psychológii, biológii, náboženstve a filozofii, dokáže tento film priniesť vynikajúcu kombináciu terapeutických rámcov a vedeckých poznatkov. Vo filme máte možnosť vidieť prekrásne 3D efekty, stretnúť zaujímavé myšlienky, všimnúť si elegantné použitie vnorených slučiek, metód accelerated learning a Milton-modelu. Tento film vás zmení.

Experiment (2001) (Das Experiment)

Inšpirovaný slávnym psychologickým experimentom z roku 1971 (Stanford prison experiement), Oliver Hirschbiegel natočil film Experiment (2001), v ktorom sa skupina dvadsiatich dobrovoľníkom náhodne rozdelí medzi 12 strážcov a 8 väzňov. Požaduje sa od nich, aby hrali svoje role počas dvoch týždňov, pričom vedci budú študovať ich reakcie. Onedlho nastane konflikt medzi tajným reportérom a strážcom s megalománskymi sklonmi. Film začína ako psychologická dráma, dobrovoľníci začnú hrať svoje role, pričom väzni si začínajú vytvárať odpor voči strážcom, ktorých brutalita sa zvyšuje zo dňa na deň. Film zašiel o niečo ďalej ako bol skutočný experiment, ktorý musel byť zastavený, nakoľko dobrovoľníci nezvládali svoju situáciu. Vo filme sa postupne stav experimentu vedcom začína vymykať z rúk, ľudia sa viac a viac identifikujú so svojimi úlohami a na koniec sa experiment končí tragicky.

Telefónna Búdka (2003) (Phone Booth)

Stu Sheperd (C. Farrell), slávny novinár, používa pri svojej práci často telefón. Keďže podvádza svoju manželku, na komunikáciu s milenkou používa každý deň v tom istom čase jedinú telefónnu búdku, kde môže mať do istej miery súkromie. Neskôr zistí, že túto búdku odpočúva šialenec, ktorý mu náhle skomplikuje život. Telefónna búdka sa zameriava na napätie a psychológiu. Tým, že je muž uväznený v priehľadnej telefónnej búdke pred celým svetom, pozýva celý svet, aby ho uvidel, kým skutočne je. Telefónna búdka sa stáva druhom sekulárneho priznania, v ktorom je Farrellov antihrdina psychologicky týraný a donútený, aby sa zúfalo pozrel na svoje svedomie. "Priznaj svoje hriechy a pros o odpustenie", vysmieva sa hlas v telefónnej búdke (Kiefer Sutherland), ktorý je druh Mefistofeovského žalobcu, uhladene zabávajúceho sa, ironicky moralistického, posadnutého ďalekosiahlými znalosťami a kontrolou situácie.

Dotyk Prázdnoty (2003) (Touching the Void)

Dvaja britskí horolezci, Joe Simpson a Simon Yates, sa rozhodnú alpským štýlom zliezť vrchol Siula Grande, čo sa dovtedy nikomu nepodarilo. Na vrchol sa dostali, avšak ťažkosti začali pri zostupe, kedy skutočne podcenili náročné podmienky. Čo nasledovalo, bol mučivý, trýznivý a riskantný zostup, vedúci ku veľmi ťažkej dileme ktorá pri komplikáciách nastala.

Z pohľadu stratégií si možno všimnúť dva návody ako si pomôcť v extrémnej situácii:

Joe, ktorý mal ťažko zranenú nohu, sa posúval po labyrinte ľadovca skutočne po malých krôčikoch. Vždy keď sa dostal na miesto ktoré si zvolil, povedal si, kam sa musí dostať dalej. Zvolil si miesto a dal si na to dvadsať minút, za ktoré sa tam jednoducho musel dostať. Takto sa nútil niekoľko dní aby postupne došiel do tábora. Stratégiou bolo urobiť aspoň nejaký postup, a dať si časový limit.

Druhou zaujímavou stratégiou bolo, že si v mysli prehrával pesničku, v ktorej sa spieva "ukáž mi ako sa hýbeš" (show me your motion). Podobnou stratégiou je tzv. positive self talk, kedy si človek neustále opakuje čo musí robiť. Film sa okrem iného preslávil hláškou: "Ja snáď umriem na Boney M", nakoľko daný text je z piesne Brown girl in the ring.

Mulholland Drive (2001)

Postava cowboya vo filme Davida Lyncha, Mulholland Drive, môže pripomínať veľmi manipulujúceho hypnotizéra. Prakticky každé jeho slovo je presne cielené zároveň s vynikajúcim použitím hlasu. Všiminite si nasledovný dialóg cowboya a režiséra (bez analýzy):

Ďakujem vám, že ste se sem trmácal z hotela z centra, aby sme sa stretli.

To je v poriadku, čo máte na srdci?

Skvelé, máme tu človeka, čo chce ísť priamo na vec. Je to istá dychtivosť, však?

O čo vlastne ide?

Postoj človeka... postoj človeka ide určitým smerom, smerom determinujúcim aký bude jeho život. Súhlasíš s tým?

Iste.

Odpovedal si tak preto, že si myslíš že chcem aby si súhlasil s tým čo som povedal, alebo si tak odpovedal pretože si skutočne myslíš že je to pravda?

Skutočne súhlasím s tým čo hovoríš.

A čo som hovoril?

Že od postoja človeka závisí ako sa bude vyvíjať jeho život.

Takže keď s tým súhlasíš, potom hádam že si človek ktorý se nestará o spokojný život. (v angličtine si tu možno všimnúť excelentne použitý embedded command)

Ako to?

Zastav se teraz na chvíľku a premýšľaj o tom. Môžeš to pre mňa urobiť?

Dobre, premýšľam nad tým.

Nie, ty nad tým nepremýšľaš. Príliš ťa zamestnáva chytračenie aby si mohol premýšľať. Chcem aby si začal premýšľať a prestal chytračiť. Môžeš to pre mňa urobiť?

Pozri, o čo ide? Čo chceš aby som urobil?

Niekedy je tam kočiar. Koľko pohoničov ho riadi?

Jeden.

Povedzme že pohonič som ja. A ty, keď si prispôsobíš názory, môžeš sa kúsok zviezť so mnou.

Dobre.

Chcem aby si sa zajtra vrátil do práce. Budete znovu obsadzovať hlavnú herečku... skúšať mnoho dievčat pre tú rolu. Až uvidíš to dievča, ktoré ti už dnes ukazovali, tak povieš, to je to dievča. Zvyšok obsadenia môže zostať, to je len na tebe. Ale hlavná herečka, tá nie je na tebe. Uvidíš ma ešte raz, keď to urobíš dobre. Uvidíš ma ešte dva krát, keď to urobíš zle. Dobrú noc.

Pulp Fiction (1994)

Mr. Wolf vo filme Quentina Tarantina, Pulp Fiction, zosobňuje človeka, ktorý akoby bol stvorený na riešenie konfliktov. Všimnite si, ako cielene používa otázky elicitujúce "áno" reakciu:

Ty si Jimmie, správne? Je to tvoj dom?

Áno.

(podá mu ruku) Ja som Winston Wolf, riešim problémy.

Skvelé, jeden máme.

Tak mi bolo povedané. Môžem ísť ďalej?

Prosím, poďte.

(v jedálni)

Ty musíš byť Jules, a to znamená, že ty si Vincent. Poďme sa na to pozrieť, gentlemani. Bol som informovaný, že čas beží, je to tak, Jimmie?

100%.

Tvoja žena, Bonnie, prichádza 9:30, je to správne?

Áno.

Keď príde domov a nájde nás tu, asi to veľmi nebude oceňovať.

Presne tak.

To nám dáva 40 minút vypadnúť odtiaľto, čo, pokiaľ urobíte to čo vám poviem, by sa malo zvládnuť...

Mytologické paralely vo filmoch Hviezdne Vojny (Star Wars) a Matrix

V roku 1949 napísal Joseph Campbell knihu "Hrdina 1000 tvárí", ktorá začala revolúciu v antropológii. Campbell sa v nej snaží pomocou Jungových archetypov odhaliť skrytú štruktúru všetkých náboženstiev a mýtov. Príbehy spadajú do vykryštalizovanej schémy, ktorú si ukážeme na nasledovnom priklade:

Pribeh je rozdelený na niekoľko častí, kde poukazujeme vždy na: schému - paralelu v Hviezdnych Vojnách - paralelu v Matrix.

ČASŤ 1 - PRÍCHOD

Volanie po dobrodružstve - Správa princezny Leii - Následuj bieleho zajaca

Odmietnutie volania - Luke musí pomôcť so žatvou - Neo sa nevyšplhá do okna

Nadprirodzená pomoc - Obi-wan zachráni Luka pred púštnymi ľuďmi - Trinity vytiahne chrobáka z Nea

Prekročenie prahu - Opustenie planéty Tatooine - Agenti chytia Nea

Brucho veleryby - Lisovanie odpadkov - Mučenie

ČASŤ 2 - INICIÁCIA

Cesta skúšok - Cvičenie s laserovým mečom - Tréning s Morpheom

Stretnutie sa s bohyňou - Princezná Leia - Trinity

Lákanie zísť z cesty - Lákanie temnou stranou sily (Luke zabil prízrak ktorým bol on sám) - Cypher zlákaný svetom pohodlných ilúzií

Zmierenie s otcom - Darth Vader a Luke sa zmieria - Neo súhlasí s otcovskou postavou Morfeom

Statie sa bohom - Luke je rytier Jedi - Neo je vyvolený

Definitívna výhoda - Hviezda smrti zničená - Spasenie ľudstva nadosah

ČASŤ 3 - NÁVRAT

Odmietnutie návratu - Luke chce zostať a pomstiť Obi-wana - Neo bojuje s agentom namiesto úteku

Magický let - Millennium Falcon - Nabudochonozor

Záchrana z vonka - Han Solo zachraňuje Luka pred Darth Vaderom - Trinity zachraňuje Nea pred agentmi

Prekročenie prahu - Millenium Falcon zničí prenasledujúce TIE fighters - Neo bojuje so Smithom

Majster dvoch svetov - Víťazná ceremónia - Neo potvrdzuje vítazstvo nad strojmi vo finálnom hovore

Slobodný život - Rebeli zvíťazili nad ríšou - Ľudia zvíťazili nad strojmi

SPOLOČNÉ MÝTICKÉ ELEMENTY

Dva svety (pozemský a špeciálny) - Planéty versus Hviezda smrti, alebo bežný pragmatický postoj reprezentovaný Han Solom "Prelietal som tento vesmír skrz naskrz, ale žiadnu magickú silu som nenašiel" a postoj Luka a Obi-wana reprezentujúci vesmírnu silu - Realita versus Matrix

Poradca - Obi-wan Kenobi - Morpheus

Orákulum - Yoda - Veštica

Proroctvo - Luke zvrhne cisára - Morfeus nájde vyvoleného

Padlý hrdina - Biggs - v staršej verzii scenára Morpheus veril, že Cypher je vyvolený

Prezliekanie sa za nepriateľa - Luke a Han preberajú brnenie trooperov - Neo má šaty agentov

Existuje postava, o ktorej hrdina nevie, či jej môže veriť - Han Solo - Cypher

Príbuzenstvo so zvieratami - Ewokovia, R2-D2, C3PO - Sentinely sú metaforické zvieratá

Naháňanie osamoteného zvieraťa do okúzleného lesa - Prenásledovanie TIE fighterov vedie ku hviezde smrti - Neo následuje bieleho zajaca, ktorý ho dovedie do nočného klubu, kde sa stretáva s Trinity

Ako cvičenie môže byť zaujímavé pozrieť sa bližšie ako vyzerá schéma napríklad pre Nekonečný príbeh (Neverending story), Terminátor, Statočné srdce (Braveheart), Duna (Dune).

Jungove archetypy a Pán Prsteňov (Lord of the Rings)

Jung sa zaoberal predovšetkým štyrmi archetypmi: tieň, anima - animus, mana osobnosť reprezentovaná múdrym starcom a veľkou matkou, bytostné ja. Ide o archetypy premeny, ktoré zohrávajú podstatnú rolu v zásadnej paradigme Jungovho učenia - procese individuácie (nie individualizácie) - spontánny, autonómny, nevedomý dej, pri ktorom jedinec akceptuje sám seba, svoje temné a odľahlé stránky a stáva sa sám sebou.

V príbehu môžeme pozorovať rozličné typické udalosti, postavy a problémy, sú ponúkané riešenia. Všetky tieto atribúty príbehov nie sú častokrát zjavné a skrývajú sa za mnohými symbolmi. Symboly sú jedným z najdôležitejších spôsobov, akým k nám prehovárajú archetypy z hlbín našich duší. Archetypy slúžia jedinému cieľu - ceste individuácie - sebarealizácii. Prostredníctvom symbolov v Pánovi Prsteňov sa môžeme stretnúť s vlastnými archetypmi a postúpiť o niečo ďalej na našej ceste ku zrelosti.

Pán Prsteňov sám o sebe neponúka pohľad na celú individuáciu. Hlavnou témou trilógie je vysporiadanie sa s tieňom.

Sauron svojimi charakteristikami vyhovuje archetypu tieňa. Sauron bol symbolizovaný vševidiacim ohnivým okom. Táto vlastnosť oka nám pripomína vlastnosť nevedomia a archetypov, pred tieňom nemožno nič utajiť a tak je to aj v bežnom živote. Môžeme klamať svoje okolie, môžeme klamať sami seba, ale nevedomie oklamať nemôžeme. To vie vždy všetko a nie je možné pred ním nič ukryť, ani naše najvnútornejšie pohnútky. Nevedomie je náš sudca, konečná inštancia, od ktorej sa už nedá odvolať nikam ďalej.

Miesto potlačovania a popierania môžeme tieň premietať na iných ľudí a pripisovať im svoje odporné a nechutné vlastnosti, ktoré by sme radi popreli. Názorným príkladom je správanie sa Saurona samotného, kedy si chce podrobiť všetkých ostatných.

Dôležité je spomenúť, že tieň nepredstavuje len negatívne a zlé. Skutočnosť, že tieň nie je len zlý, že je dôležitý a má byť prijatý, a nie potlačený či vytesnený, Jung podáva nasledovne: "Živá postava potrebuje hlboké tiene, aby sa javila plasticky. Bez tieňa zostáva plochým, klamným obrazom - alebo viac či menej dobre vychovaným dieťaťom".

V pribehu Pána Prsteňov sa archetyp tieňa ukazuje až príliš jednofarebne. Po kladných vlastnostiach ani náznaku, napriek tomu, že sa v príbehu hovorí: "Na začiatku nie je totiž nič zlé, ani Sauron nebol". Zlým sa Sauron stal, až keď vykoval prsteň a potom, ako sa rozhodol ovládnuť svet. Jedná sa o identifikáciu s archetypom, kedy sa jedinec snaží prisvojiť si všetku energiu archetypu, centrom jeho života prestáva byť jeho vedomé ja, a je nahradené archetypom, čo vedie k megalománii, anomáliám a duševným poruchám.

Môžeme si všimnúť, že Balrog je Gandalfovým tieňom. Démonova porážka má za následok Gandalfovu premenu. Predtým bol nenápadným čarodejom v šedom plášti. Potom sa vracia plný sily, v bielom plášti prežiareným vnútorným svetlom. Postava integrovala tieň a získala jeho energiu.

Glum je Frodov tieň. Vzájomná prepojenosť postáv je v príbehu veľmi dobre viditeľná. Nakoniec Frodo podľahol presile vábenia, vedomý postoj zlyhal, chcel si privlastniť moc prsteňa resp. archetypu, ktorá mu neprináleží, Glum sa vrhol na Froda, našiel ho napriek jeho neviditeľnosti a pripravil ho o prsteň. Za svoje zlyhanie prišiel Frodo o prst, ktorý mu Glum odhryzol. Tieň, opozícia vedomého postoja, zasiahol a svojím padom do ohňov aj s prsteňom zachránil Froda a svet.

Jung: "Ten, kto stiahol svoje projekcie a prijal tieň, vie že čo je negatívne vo svete, je tiež v ňom samom".

Pán Prsteňov preteká archetypmi, je predsa prerozpravaním mnohých príbehov, kde sa archetypy objavujú, ukazuje však len časť cesty, ktorú treba prejsť k dosiahnutiu celosti. Vyrovnanie sa s archetypom tieňa je dôležité, jeho prijatie neznamená, že nemáme negatívne, zlé vlastnosti, ale že sme si ich vedomí a dokážeme s nimi žiť.

Uvedené filmy si môžete zakúpiť v slovenskej distribučnej sieti.

Prakticky

© 2012 iapl.sk   Všetky práva vyhradené